कथं वयं नाथ चिरोषिते त्वयि प्रसन्नदृष्ट्याखिलतापशोषणम् ।
जीवेम ते सुन्दरहासशोभितमपश्यमाना वदनं मनोहरम् ।
इति चोदीरिता वाचः प्रजानां भक्तवत्सलः ।
शृण्वानोऽनुग्रहं दृष्ट्या वितन्वन्प्राविशत्पुरम् ॥१०॥

kathaá¹ vayaá¹ nÄtha ciroá¹£ite tvayi
prasanna-dṛṣṭyÄkhila-tÄpa-Å›oá¹£aṇam
jÄ«vema te sundara-hÄsa-Å›obhitam
apaÅ›yamÄnÄ vadanaá¹ manoharam
iti codÄ«ritÄ vÄcaḥ
prajÄnÄá¹ bhakta-vatsalaḥ
śṛṇvÄno 'nugrahaá¹ dṛṣṭyÄ
vitanvan prÄviÅ›at puram


Text

O Lord! When you leave, how can we maintain our lives, not seeing your attractive face decorated with a pleasing smile, which dries up all miseries with its joyful glances?

Purport