आत्मानं च परित्रातमश्वत्थाम्नोऽस्त्रतेजसः ।
स्नेहं च वृष्णिपार्थानां तेषां भक्तिं च केशवे ॥१४॥

तेभ्यः परमसन्तुष्टः प्रीत्युज्जृम्भितलोचनः ।
महाधनानि वासांसि ददौ हारान्महामनाः ॥१५॥
सारथ्यपारषदसेवनसख्यदौत्य
वीरासनानुगमनस्तवनप्रणामान् ।
स्निग्धेषु पाण्डुषु जगत्प्रणतिं च विष्णोर्
भक्तिं करोति नृपतिश्चरणारविन्दे ॥१६॥

tatra tatropaśṛṇvÄnaḥ
sva-pÅ«rveá¹£Äá¹ mahÄtmanÄm
pragÄ«yamÄṇaá¹ ca yaÅ›aḥ
kṛṣṇa-mÄhÄtmya-sÅ«cakam
ÄtmÄnaá¹ ca paritrÄtam
aÅ›vatthÄmno 'stra-tejasaḥ
snehaá¹ ca vṛṣṇi-pÄrthÄnÄá¹
teá¹£Äá¹ bhaktiá¹ ca keÅ›ave
tebhyaḥ parama-santuṣṭaḥ
prīty-ujjṛmbhita-locanaḥ
mahÄ-dhanÄni vÄsÄá¹si
dadau hÄrÄn mahÄ-manÄḥ

sÄrathya-pÄraá¹£ada-sevana-sakhya-dautya-
vÄ«rÄsanÄnugamana-stavana-praṇÄmÄn
snigdheá¹£u pÄṇá¸uá¹£u jagat-praṇatiá¹ ca viṣṇor
bhaktiá¹ karoti ná¹›-patiÅ› caraṇÄravinde


Text

In those places, hearing the glories of his ancestors being sung which indicated glory to Kṛṣṇa, his deliverance from the brahmÄstra of AÅ›vatthÄmÄ, and the great devotion and affection of the PÄṇá¸avas and Vṛṣṇis for Kṛṣṇa, highly satisfied and very generous, his eyes filled with affection, he gave those glorifiers great wealth and cloth.

Purport